Prírodné pomery, flóra a fauna. (Peter Příhoda, informácie z božúry Kostolná-Záriečie 1998, sú doplnené. Aktuálny odborný prieskum lokality nie je k dispozícii ).

Obec Kostolná-Záriečie, ako už hovorí názov, pozostáva z dvoch územných celkov – Kostolná a Záriečie. Hranicu tvorila pred zregulovaním po povodni v roku 1972 riečka Drietomica. Kataster obce sa nachádza v Považskom podolí a je vstupnou bránou do Drietomskej doliny. Drietomica je od hornej hranice obce Dreitoma vyhlásenou prírodnou pamiatkou. Celý chotár Drietomy smerom na Moravu – Starý Hrozenkov, Lopeník, Mikulčin vrch spadá do chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, na moravskej strane CHKO Bílé Karpaty.Z orografického pohľadu nie sú v rámci chotára obce veľké výškové rozdiely. Najnižším miestom je staré kryto Váhu 200,3 m n.m. Druhou najvyššou kótou je bývalá prírodná rezervácia Na vŕšku. Kataster Kostolnej hraničí na juhozápade s Opatovcami a Malou Chocholnou. Na juhovýchode je to Bobrovník a Drietoma. Časť Záriečie hraničí na juhovýchode s Trenčianskymi Biskupicami na severovýchode s Drietomou a Záblatím.

Z hydrologického hľadiska sú zaujímavé tieto časti : riečka Drietomica, kyselka, Prepadlisko, časť starého koryta Váhu a časť Vážskeho kanála s hydrocentrálou Kostolná.

Drietomica pramení na moravskej strane Bielych Karpát – Bílé Karpaty, pred Starým Hrozenkovom. Na svojej púti sa spája s Krátkovským potokom, na slovenskej strane priberá Liešňanský potok a a niektoré ďalšie menšie prítoky. Preteká cez chránenú krajinnú oblasť Biele Karpaty a ďalej cez obce Drietoma a Kostolná-Záriečie. Podplavením zhybkami pod Vážsky kanál ústí Dretomica do starého koryta Váhu. Zregulovaný úsek od Drietomy cez Kostolnú-Záriečie patrí podľa ichtyologickej klasifikácie do zóny podhorského potoka – hyporhitron. Kvalitou vody sa radí Drietomica do prvého a druhého stupňa kvality. Zodpovedá tomu aj bohaté zastúpenie živočíšnych druhov tak bezstavovcov – Evertebrata, ako aj stavovcov – Vertebrata. Počas ichtyologického výskumu v rokoch 1995 – 1996 bolo nasýtenie vody kyslíkom 96,3% až 98,6%. Biele Karpaty sú charakterizované flyšovými sedimentami. Pohorie Bielych Karpát, ale aj Považské podolie patrí do oblasti miernej klímy. Iba vrcholová časť spadá do chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota za obdobie pozorovania 1951 -1980 je 8,5 stupňov Celsia. Priemerná ročná teplota v januári dosahuje 2,2 stupňov Celsia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 900 mm. Oblasť má dažďovo – snehový režim odtoku. Snehová prikrývka trvá priemerne 120 – 140 dní.

Kyselka – minerálny prameň, nesprávne nazývaný Chocholanská kyselka, patrí do chotára Kostolnej-Záriečia. Zo štrnástich minerálnych prameňov zistených hydroskopiou smerom od Drietomy a Chocholnej je v užívaní iba jeden prameň s dvoma výusťami. Prvé údaje o tomto prameni sú zaznamenané v Lexikone Johanna – Mathiasa Karabinského z roku 1786. Na strane 321 sa uvádza, že táto voda sa používa na varenie a pečenie chleba. V súčasnosti je kvalita vody posudzovaná RÚVZ v Trenčíne. V spádovom území Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Trenčíne sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov, ktoré sú využívané občanmi len pre lokálne odbery. Ide o tzv. “KYSELKY”. Na základe obhliadky odberných miest, informácii zástupcov miest a obcí sú vykonávané laboratórne analýzy za účelom zistenia najmä mikrobiologického a biologického zloženia kyseliek s cieľom identifikovať prípadné zdravotné riziká. Následne sú výsledky o kvalite kyseliek zasielané zodpovedným osobám (zástupcovia miest a obcí) a v prípade nevyhovujúcej kvality sú títo poučení o opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu. Chemicko-fyzikálne zloženie kyseliek je vykonávané len v minimálnom rozsahu. RÚVZ so sídlom v Trenčíne nedisponuje komplexným vyhodnotením chemicko-fyzikálneho zloženia žiadnej zo sledovaných kyseliek nakoľko neboli realizované hydrogeologické prieskumy v predmetných lokalitách s cieľom určiť zloženie, resp. zdravotné účinky lokálne zachytených prameňov. Z uvedených dôvodov nie je možné objektívne posúdiť získané hodnoty chemicko-fyzikálnych ukazovateľov a majú len informatívny charakter. Kvalita vody v kyselkách nie je pravidelne sledovaná ako pitná voda určená na hromadné zásobovanie a taktiež nie je zdokumentovaný ich chemizmus a pôsobenie (účinky) kyseliek na organizmus. Zistené hodnoty sú len informáciou o kvalite kyseliek v danom čase odberu. Preto by obyvatelia mali kyselky (s vyhovujúcou kvalitou – viď. nižšie) využívať len ako doplnkový zdroj pitnej vody a nie ako trvalý zdroj pitnej vody !!! Konzumácia vody z prírodných kyseliek je vždy na vlastné riziko !!!

Prepadlisko, Močiar pri Kostolnej, Vraždova važina.

Tri rozdielne názvy, ktoré sa vzťahujú na rovnakú prírodnú rezerváciu. Rozkladá sa pod údolnou terasou juhozápadne od obce Kostolná-Záriečie. Zo severnej strany je lemovaná štátnou cestou Kostolná-Chocholná a poľnohospodársky obrábaným územím. Južnú hranicu tvorí zberný kanál, za ktorým je lúčne priestranstvo s bývalými budovami poľnohospodárkeho družstva. Lokalita bola dlhšiu dobu nedocenená. Jej hodnotu do veľkej miery narušovali hydrotechnické úpravy pre prívod vody do močiara. Na južnom okraji bol vybudovaný zberný kanál z betónových tvárnic a väčšia časť vody napájajúca lokalitu lužného lesa bola týmto zásahom odvedená mimo neho. Nedostatok vody zapríčinilo zlé technické zabezpečenie močiara. Pri poklese hladiny sa stalo, že pôvodne zaplavené územie osídlila burina a málo významné krovinaté druhy, najmä Baza čierna ( sambucus nigra). Nedostatočné techncké riešenie náhradného kanála pre dopravu vody do uvedenej lokality spôsobilo, že jelšový fragment lužného lesa ja napájaný iba nepatrným množstvom vody, čo nemôže slúžiť ako vhodný biotop pôvodne sa vyskytujúcim druhom. V blízkosti zvyškov vodných plôch možno pozorovať už len slabé populácie vodných rastlín. Lokalita stratila pôvodnú hodnotu v absencii vzácnych vodných rastlín a živočíchov. V ďalšom opísaní výskyt rastlín, rýb a iných živočíchov nepredstavuje terajšie zastúpenie, pretože niektoré druhy už vyhynuli a lebo sa odsťahovali. Z charakteristických druhov tejto lokality možno spomenúť záružlie močiarne ( caltha palustris), vodnianka žabia (Hydrocharis morsus), červenavec plávajúci (Potamogeton natans), kosatec žltý (Iris pseudacorus), ostrica vysoká (Carex elongata), ostrica zobáčikatá (Carex rostrata) a ostrica štíhla (Carex gracilis). Krovité a stromovité poschodie tvorí jelša lepkavá (Alnus glutinosa), baza čierna (Sambucus negra), vŕba krehká (salix ragilis), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba biela (Salix alba), bršlen európsky (Euonzmus europaea), chmeľ (Humulus lupulus). Z rýb sa tu vyskytovali : šťuka severná ( Esox lucius), karas obyčajný (Carrasius carrasius), plotica červenooká (Rutilus rutilus), lieň sliznatý (Tinca tinca), mrena severná (Barbus barbus) a pleskáč vysoký (Abramis brama). Zmenené prírodné podmienky významnejšie neobmedzili výskyt obojživelníkov – skokana zeleného a skokana hnedého. Pri pôvodnom stave vody tu boli bohaté kŕdle vzácneho vtáctva – hlavne vodného, napríklad cíbik chochlatý, rybár obyčajný, vodnár obyčajný, kačica chrapka, močiarnica mekotavá, rabárik obyčjný, kúdelnička lužná, a iné. Ďalej tu žije ondatra pižmova a pred narušením vodných pomerov sa tu vyskytovala i vydra riečna. Situácia sledovaného územia popísaná v roku 1998 bola iná. Odvodnením časti močiara sa rozmohlo zaburinenie novovzniknutých plôch. V tej dobe sa tu masovo rozvinula populácia nezábudky (Myosotis sp.), ktorá však po následných hydrologických zásahoch bola zlikvidovaná. Z vyššie menovaných druhov rastlín zostalo neporušené krovinné poschodie – všetky druhy vŕb, jelša lepkava, bršlen európsky, a baza čierna. Z bylinných druhov zostal kosatec žltý (Iris pseudacorus), chmeľ, červenavec plávajúci a všetky vyššie uvedené druhy ostríc. Z pôvodného druhového zastúpenia rýb žil v oblasti prívodného kanála pstruh potočný (Salmo trutta m. Fario) a plôdik šťuky severnej (Esox lucius). V roku 1998 tu bol pracovníkmi Slovenskej akadémie životného prostredia v Trenčíne pokusne vysadený mlok veľký (Tritirus cristatus) a mlok bodkovaný (Triturus triturus). Po konečných hydrotechnických úpravách bola nádej, že sa tento fragment bývalých važín Váhu a lužného lesa zachová aj pre ďalšie generácie.

Zaujímavá situácia bola s riečkou Drietomicou. Pred zregulovaním toku po povodni v roku 1972 sa dostávali do toku drietomice migrujúce druhy ako šťuka severná (Esox lucius), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), ale aj ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus) a úhor (Angvila angvila). Povodie Drietomice ako posledného pravobrežného prítoku Váhu bolo zásluhou Jaroslava Příhodu zarybnené lipňom (Thymallus thymallus). Náväzné bolo vysadenie plôdika pstruha dúhového a sivoňa amerického. Riečka Drietomica si kvôli katastrofickým povodniam – spádu storočnej vody užila svoje. Napriek tomu sa zo štúdie erudovaných pracovníkov, ktorí vykonali v rokoch 1995-1996 komplexnú inventarizáciu Drietomice vyplýva, že to z ichtyofaunou tejto riečky nebolo až také zlé. Zo skupiny kaprovitých (Cyprinidae) sa tu vyskytuje čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio) a jalec hlavatý (Leuciscus cephalus). Zo slížovitých (Balitoridae) tu žil slíž (Barbatula barbatula). Z čeľade lipňovitých (Thymallidae) je to lipeň (Thymallus thymallus). Z losovitých (Salmonidae) tu žil pôvodný druh pstruh potočný (Salmo trutta m.fario), ďalej introdukovaný pstruh dúhový (Salmo nikkis) a príbuzný zo Severnej Ameriky sivoň americký (Salvellinus fontinalis). Čeľaď hlaváčovitých reprezentuje hlaváč obyčajný (Cottus gobio) a jeho príbuzný hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus). Raritou Drietomice bol medzidruhový kríženec hlaváča obyčajného a pásoplutvého (Cottus x hybr.).

Z nižšieho systému živočíchov (Evertebrata) prevládali v povodí Drietomice larva pedeniek (Ephemeroptera) z čeľade Beatidae – 32 až 43 taxónov. Zo skupiny bezstavovocov podstatnú zložku potravy rýb – zoobentosu- predstavuje krivák (Gammarus fossarum). Do rovnakej skupiny patrí rak riečny (Actacus fluviatilis) – indikátor čistoty vôd. V poslednom období na dolnom toku Drietomice pri železničnom moste hniezdi niekoľko párov kačice divej (Anas platyrhynchos).

Výnosom všeobecne záväznej vyhlášky Krajského úradu v Trenčíne č. 2/1997, zo dňa 8.4.1997 bola vyhlásená Prírodná pamiatka Na vŕšku. Územie pamiatky sa nachádzalo v katastrálnom území Kostolná-Záriečie na parcele č. 548. Prírodná pamiatka mala rozlohu 3,316 ha. Účelom vyhlásenia prírodnej pamiatky bola ochrana významnej a relatívne stabilnej populácie chráneného rastlinného druhu drieňa obyčajného (Cornus mas) a významného refúgia pre množstvo bezstavovcov, stavovcov a poľovnej zveri. V súčasnosti je Prírodná pamiatka na vŕšku zrušená.

Z floristického hľadiska stojí za zmienku, že v danom území sa vyskytujú staré jedince duba zimného, duba plstnatého a lipy malolistej. Okrem toho sa tu vzácne vyskytuje orchidea (Coenoglossum bifolia). Pri výpočte týchto vzácnych druhov je potrebné spomenúť výskyt stavača vojenského (Orchis mili-taris) v oblasti hydrocentrály v Kostolnej-Záriečí. Okrem uvedených druhov rýb a obojživelníkov je potrebné ešte uviesť výskyt žabky kunca žltobruchého (Bombina variegata) a užovky obyčajnej (Natrix natrix) v oblasti prepadliska. Okrem toho sa v podhorskom pásme vyskytuje salamandra škvrnitá (Salamandra variegata) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis).

Do regiónu obce Kostolná-Záriečie spadá časť starého koryta Váhu a Vážskeho kanálu. Z ichtyologického hľadiska sa tu vyskytujú bežné druhy vážskeho povodia ako kapor obyčajný, karas striebristý, lieň, šťuka severná, mrena severná, hrebenačka pásavá, belička, jalec hlavatý, jalec tmavý, ostriež pruhovaný, zubáč, boleň dravý, vzácne úhor a zriedkavo naša najväčšia ryba sumec. Táto oblasť je významná výskytom vodného a spevavého vtáctva. Vtáčie spoločenstvá sú tu skutočne veľmi pestré, najmä vďaka rozmanitosti biotopov, hniezdnym a potravinovým možnostiam, situovaniu lokality v Považskom podolí a pod. Veľa druhov sa vyskytuje najmä počas ťahu, veľa druhov zimuje, ale veľa i hniezdi. Z potápkovitých sa nepravideľne vyskytuje potápka chochlatá (Podiceps cristatus). Väčšinou sú to nehniezdiace exempláre, ktoré je možno vidieť i v zime. Potápka malá (Tachybaptus rufixollis) sa vyskytuje nepravideľne, najčastejšie na ťahu v marci, alebo ako zimujúca. Z veslonožcov sa veľmi často až pravideľne vyskytuje kormorán veľký (Phalacrocorax carbo). Z brodivcov je tu veľmi častá volavka popolavá (Ardea cinerea). Najčastejšie sa objavuje v apríli, potom od júla do októbra. Sporadicky i zimuje. Časté sú i nepravideľné výskyty počas celého roka. Niekoľkokrát sa tu vyskytla beluša veľká (Egretta alba) v spoločnosti volavky popolavej. Nepravidelne sem zalietava bocian biely (Ciconia ciconia). Vzácne sa tu vyskytuje labuť veľká (Cygnus olor) pri transmigrácii. Častejšia je kačica divá (Anas platyrhynchos), ktorá tu pravideľne hniezdi. Ďalším druhom je kačica chrapka (Anas crecca).